Fotogaléria
Mapa stránky
Kontakt

Námestie Jána Pavla II. 2059
069 01 Snina

Ponuka krúžkov

Kultúrno umelecké oddelenie
Výchovno pastoračné oddelenie
Športové oddelenie
Vzdelávacie oddelenie

Príprava

prvoprijímajúcich
birmovancov

Prvé piatky

Vytlačiť E-mail

‹  Záväzné podmienky pre birmovancov

DVANÁSŤ  PRISĽÚBENÍ  BOŽSKÉHO  SRDCA

Ctitelia Božského Srdca obsiahnu:

  1. všetky milostí potrebné ich stavu;
  2. pokoj v rodinách;
  3. potechu vo všetkých protivenstvách;
  4. ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti;
  5. požehnanie na všetky podujatia;
  6. žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom Srdci pre hriešnikov;
  7. horlivosť vlažným dušiam;
  8. horlivým dušiam pokrok v dokonalosti;
  9. požehnanie domov, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca;
  10. kňazom milosť pri práci na spáse duší;
  11. tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísanív samotnom Srdci Ježišovom.
  12. Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočiskom v hodine smrti.

– prevzaté z Nábožné výlevy, SSV, 2010, str. 717 –

Zjavenia  svätej  Margite  Márii  Alacoqueovej

Narodila sa 22. júla 1647 v Lautecour vo východnom Francúzsku. Boh si ju vyvolil, aby bola apoštolkou úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Do Rehole návštevy Panny Márie v Paray-le-Monial vstúpila 25. augusta 1671, kde prijala rehoľné meno Margita Mária. Margita nevynikala prirodzenými schopnosťami, skôr bola trochu pomalá a ťarbavá. Výčitky a kritiku znášala ponížene a trpezlivo. Pán si ju však vyvolil na veľké veci. Začala mávať mystické zážitky a zjavenia, z ktorých najvýznamnejšie boli štyri.

Prvé zjavenie bolo 27. decembra 1673. Keď kľačala v kaplnke pred svätostánkom, zjavil sa jej Pán Ježiš a povedal jej: „Moje Božské Srdce tak veľmi miluje ľudí, že už nemôže udržať plamene svojej horúcej lásky, ale si žiada, aby sa čo najviac rozšírili. Treba, aby sa pokladmi skrytými v ňom obohatil svet. Túto cenu bohatstva odhaľujem pred tebou; ono obsahuje milosti potrebné na svätý život a na večnú spásu, aby som ľudí zachránil od priepasti zatratenia. Nehľadím na tvoju nehodnosť a nevedomosť, ale vyvolil som si ťa na uskutočnenie tohto zámeru, aby sa tým jasnejšie ukázalo, že všetko robím ja sám.“ Pán Ježiš ju vtedy zasvätil do tajomstva svojho Srdca.

Druhé významné zjavenie bolo začiatkom roka 1674. „Videla som Božské Srdce v oslňujúcom lesku, žiariace ako slnko, priezračné ako krištáľ. Bolo ovinuté tŕňovou korunou a nad ním bol kríž. Tŕne okolo Srdca znamenajú hriechy ľudstva, kríž znamenal trpkosti, ktoré jeho Srdce muselo znášať od prvej chvíle svojho pozemského života.“
Tretie zjavenie bolo v piatok po sviatku Božieho tela roku 1674. Pán Ježiš sa jej zjavil žiariaci slávou s piatimi ranami, ktoré svietili ako päť sĺnk, z jeho tela vychádzali plamene, najmä z hrude, v ktorej uvidela jeho milujúce Srdce. „Keby mi ľudia aspoň trošku splácali lásku láskou, zdalo by sa mi všetko, čo som pre nich urobil, len nepatrným,“ hovorí jej. Pán Ježiš si sťažoval na nevďačnosť ľudí, ktorí na jeho lásku k nim odpovedajú chladnosťou a nezáujmom. Preto ju žiadal, aby nahrádzala to, čo iní zanedbávajú. Osobitne ju povzbudil, aby ho prijímala v Eucharistii, ako často len môže, najmä na prvé piatky mesiaca. Okrem toho ju žiadal, aby v noci pred prvým piatkom hodinu pred polnocou bdela a modlila sa na pamiatku jeho smrteľnej úzkosti v noci pred utrpením. Tak vznikli dve pobožnosti: sväté prijímanie na prvý piatok a „svätá hodina“ vo štvrtok v noci pred prvým piatkom.
 

Štvrté zjavenie bolo v oktáve Božieho tela r. 1675 (pravdepodobne 16. júna). Pán Ježiš sa sťažoval na neúctivosť a svätokrádeže, ktorými ho ľudia urážajú. Čo ho však ešte viac bolí, je to, že to robia aj Bohu zasvätené duše. Pán Ježiš od nej žiadal, aby sa usilovala o zavedenie osobitného sviatku (v piatok po oktáve Božieho tela) na počesť jeho Srdca.
Jej veľkým pomocníkom bol svätý Klaudius La Colombiére, ktorého jej označil sám Spasiteľ a ktorý bol aj jej spovedníkom. On potom presadzoval úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Sviatok Božského Srdca však zaviedol a dovolil verejne sláviť až pápež Klement XIII. roku 1765 v Poľsku a v rímskom arcibratstve Božského Srdca a pápež bl. Plus IX. ho rozšíril na celú Cirkev roku 1856.
Margita zomrela v Paray-le-Monial 17. októbra 1690 vo veku 43 rokov.
Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Plus IX. roku 1864 a za svätú pápež Benedikt XV. roku 1920.
Pius XII. napísal vzácnu encykliku o Božskom Srdci Haurietis aquas (11. Mája 1956)

– prevzaté z Nábožné výlevy, SSV, 2010, str. 716 –